PSYCHOLÓGIA BODOHROTIČSTVA

1 Úvod

2 Psychológia bodohrotičstva

  2.1 Stres a záťaž

  2.2. Osobnosť bodohrotiča

  2.3. Výkonová motivácia a stres

3 Záver

Bibliografia

1 Úvod

    Danú tému na vypracovanie som si vybrala, pretože vidím veľký nepomer medzi psychologickými poznatkami v muklovskom a kúzelnickom svete. Ak sa pozrieme na muklovský svet, tak v rámci psychológie sú výskumy, ktoré priniesli poznatky o nadmernom výkone, o motivácii študentov a najmä o pozitívach a negatívach stresu, ktorý sa v školskom prostredí vyskytuje. Aj z tohto dôvodu, som sa rozhodla priniesť túto problematiku aj do nášho sveta. Pričom práve tieto poznatky a najmä výskumné otázky, ktoré z danej práce plynú by mohli zaujať pokračovateľov, ktorí sa rozhodnú zlepšovať povedomie kúzelníckej spoločnosti o psychologických javoch, ktoré sú našou súčasťou.

2 Psychológia bodohrotičstva

    Bodohrotičstvo je jav, ktorý sa vyskytuje na kúzelnickej škole Hogwarts.cz. Študenti sa každý kúzelnícky rok, ktorý trvá 9 termínov, t.j. 18 týždňov, snažia o získanie fakultného poháru. Za toto obdobie študenti majú možnosť zbierať body za vypracované domáce úlohy a mimoriadné domáce úlohy. Potom ešte môžu  zbierať body za splnené semináre a súťaže. Kto získa najviac bodov, tak získava prestížne ocenenie Snaživec roku. Znie to veľmi jednoducho, no bežnou praxou je, že o tento titul bojujú aj viacerí ľudia a potom to je súboj v tom, kto má zapísaných viac predmetov, kto spraví všetky semináre a kto spraví najviac súťaží. Pričom sa vytvára veľký tlak  a záťaž na študentov. Samozrejme, že snaha získať tento titul nie je povinná. Na druhej strane študenti v rámci fakúlt sú súťaživí, takže sa bodohrotičmi stanú, aj keď to nie je povinné. V tomto sa líši kúzelnická škola Hogwarts od muklovského systému, kde výučba je povinná.  Aj preto je dôležité pozrieť sa bližšie na jednotlivé oblasti, ktoré s psychológiou bodohrotičstva súvisia. Najpalčivejšou témou pri bodohrotičstve je problematika stresu a záťaže, ktorú snaživci pociťujú počas školského roku.

2.1 Stres a záťaž

    Pojem psychická záťaž je úzko spätá s pojmom stres. Počas vývoja reči dostali rovnaký význam a používajú sa k označeniu rovnakého javu. V muklovskom svete, pokiaľ otvoríme odbornú literatúru, môžeme sa s týmito pojmami stretnúť v synonimickej podobe. Preto aj v našej práci ich budeme využívať ako synonymá. V kúzelnickom svete sa stres začal používať v dvoch rôznych významoch:

• Situácia, v ktorej sa kúzelník nachádza pod tlakom nepriaznivých životných podmienok.
• Rôzne nepriaznivé vplyvy (stresory), ktoré vyvolávajú stresovú situáciu, v ktorej sa človek nachádza.

    Samotný pojem stres pochádza z latinského slova string, stringer, strinxi, strictum, ktoré má význam uťahovať, sťahovať, zatiahnúť. To naznačuje stav psychickej záťaže, ktorá vzniká pôsobením rušivého elementu na človeka. Stres rozdeľujeme na eustres a distres. Eustres sa používa k označeniu reakcie na podnety, ktoré sú považované za príjemné a snažíme sa ich zvládnuť, aj keď vyžadujú určitú námahu. Distres na druhej strane vyjadruje najmenej príjemnú stresovú situáciu. Narozdiel od eustresu, distresu si je človek vždy vedomý a vedie k pozorovateľným zmenám. Subjektívne je vnímaný ako neschopnosť vyrovnať sa s nárokmi a pocitom, že subjekt sám nad situáciou, ale aj nad samým sebou, stráca kontrolu. Okrem tohto rozdelenia odborníci odlíšili fyziologický a psychologický stres. Pre fyziologický stres je charakteristické vegetatívne a neurohormonálne reakcie organizmu na škodlivé podnety. Na druhej strane pre psychologický stres je charakteristické predovšetkým škodlivosť, ktorá pôsobí na daného jednotlivca. Každý kúzelník danú situáciu hodnotí iným spôsobom.

    V kúzelníckej populácii odborníci vnímajú stres ako súbor reakcií, ktorými telo reaguje na požiadavky našeho okolia. Fyziologické teórie stresu hovoria o strese, ako o reakcii, pri ktorej sa organizmus pripravuje na fyzickú akciu v podobe boja či úteku. To znamená, že keď prežívame stresovú situáciu, tak naše telo aktivuje sympatický nervový systém a nadobličky. Tým dochádza napríklad k zrýchleniu srdcovej činnosti, zvýšeniu krvného tlaku, napätiu vo svaloch, zbystreniu zmyslov a podobne. Z evolúcie vieme, že stresová reakcia je adaptívny mechanizmus, ktorý by mal slúžiť k prežitu organizmu.

   Okrem fyziologickej reakcie organizmu pri stresovej záťaži prichádza aj psychická reakcia na stres. Tá podľa závažnosti môže prechádzať od veselosti až po úzkosť, hnev vedúci k agresii či skleslosť. Opakované nezvládanie stresových situácii môže viesť k apatii a naučenej bezmocnosti, pokiaľ by kúzelník vnímal záťaž počas školského roku ako hrozbu, ktorú nedokáže ovplyvniť. Častým dôsledkom výrazného stresu a emočného vypätia môže byť aj oslabenie kognitívnych schopností, znížená schopnosť koncentrácie, pozornosti a logického usudzovania, či nedostatok nápadov pre kreatívne riešenie problémov.

    So stresom sa spája celá rada oblastí života každého kúzelníka a nevyhýba sa ani škole. V škole je študent vystavovaný rôznym situáciam špecifickým práve pre toto prostredie, ktoré na neho kladú rôzne nároky. Niektoré situácie môžu byť pre žiaka natoľko náročné, že pôsobia ako stresory a spôsobujú u neho stres, pričom dôsledky sa následne môžu odraziť na psychickom a fyzickom stave študenta a taktiež aj na jeho školskom výkone. Školské záťažové situácie môžu u žiakov vyvolať tzv. psychosociálny stres, t.j. subjektívne prežívaný distres, vznikajúci na báze sociálnych faktorov. Samotnú školskú záťažovú situáciu Mareš definuje ako aktuálnu alebo len potencionálnu situáciu, ktorú žiak sám považuje za nepríjemnú, náročnú, obtiažne zvládnuteľnú, prípadne situáciu, ktorá ho ohrozuje alebo je pre neho (somaticky či psychosociálne) nebezpečná.

   V rámci nášho školského systému sa študujúci kúzelníci stretávajú s časovou záťažou a termínovými úlohami. Nekúzelnickí odborníci avšak zistili, že terminované úlohy vytvárajú negatívny tlak a napätie v jednotlivcoch. To isté platí aj pre študentov, ktorí majú veľké množstvo úloh a pevne stanovený termín odovzdania. Už len obyčajné uvedomovanie si časového tlaku môže negatívne ovplyvniť našu výkonnosť. Zvlášť nepríjemný časový tlak je pociťovaný študentmi, ktorý považujú za potrebné podávať len najkvalitnejší výkon a odovzdávať perfektné písomné práce. Časový stres sa veľmi negatívne uplatňuje najmä pri prácach tvorivého charakteru. Zhoršuje naše vnímanie a koncentráciu pozornosti, takže výkonnosť skôr klesá, pretože prácu nie je možné dokončiť v pohode a v pokoji. Časový stres negatívne ovplyvňuje aj naše emócie. Vyvoláva nepokoj, napätie, či nepríjemnú atmosféru, ktorá zhoršuje riešenie úloh, navodzuje chaos a dezorganizuje činnosť.

    Aby študenti záťažové situácie zvládli, volia rôzne copingové stratégie. Slovo coping má korene v gréckom slove „colaphos“. Je to termín z boxu, ktorý znamenal priamy úder na ucho. Všeobecne za týmto slovom môžeme rozumieť určitú snahu vysporiadať sa s niečim, zvládnuť krízu, konflikt alebo spor. V angličtine znamená „coping“ schopnosť poradiť si alebo vysporiadať sa s veľmi obtiažnou, takmer nezvládnuteľnou situáciou. V slovenčine sa používa buď anglická verzia slova – coping alebo sa termín prekladá ako zvládanie stresu, záťaže a pod. Zvládanie odborníci chápu ako správanie alebo psychologický proces aktivovaný niečim, pre jedinca ohrozujúcim, pričom jeho účelom je hrozbu eliminovať.

   Mareš vo svojej publikácii uvádza copingové stratégie v piatich bodoch:

1, Plánovité riešenie problémov (bodohrotič analyzuje problém, rieši ho)

2, Hľadanie kontaktu s inými ľuďmi (študent vyhľadáva sociálnú oporu)

3, Vyhýbanie sa kontaktu s nepríjemnou situáciou (napr. bodohrotič situáciu popiera alebo sa od nej snaží odviesť pozornosť)

4, nekontrovateľné vybitie emócii

5, absencia zvládania (napr. ničnerobenie, rezignácia na riešenie situácie, a pod.)

2.2  Osobnosť bodohrotiča

   Aj samotná osobnosť kúzelníka, ktorý sa rozhodne byť bodohrotičom má podľa viacerých odborníkov svoje špecifiká. Z muklovských odborných poznatkov vieme, že osobnosť je viacmenej stabilná a trvalá organizácia charakteru, temperamentu, intelektu a tela osoby, ktorá určuje jej jedinečné prispôsobenie okoliu.  Osobnostné vlastnosti sú formované vrodenými anatomicko – fyziologickými predpokladmi, spoločenským pôsobením (socializáciou), životnými podmienkami a prostredím. Rozmanitosť týchto vplyvov je tak veľká, že každý človek je jedinečná, neopakovateľná osobnosť, ktorá je od iných osobností úplne odlišná. Preto je oprávnený predpoklad, že i intenzita a pôsobenie stresu a reakcie naň budú u každého kúzelnika iné. Kritérium pritom môžu byť isté vlastnosti ako osobná odolnosť, či nezdolnosť, záťažová tolerancia, úroveň sebadôvery a sebavnímanie, vďaka ktorým jednotlivec vníma väčšinu životných udalostí za zvládnuteľné a nie sú pre neho príčinou stresu.

    Bodohrotičstvo, ako také sa rozdeľuje na jednotlivcov, ktorí si na začiatku prihlásia veľké množstvo predmetov, no postupom ako na nich vplýva náročnosť odovzdávania toľkého množstva úloh a záťaž, tak si postupne odhlasujú predmety. Pričom na konci roku skončia z tridsiatich predmetov len hŕstku (max. 10 predmetov). Odborníci tento typ bodohrotiča označujú ako typ A.  Druhý typ bodohrotiča (typ B), je ten ktorý celý školský rok vydrží s vysokým počtom predmetov. Tento typ sa ešte rozdeľuje na ľudí, ktorí preferujú kvantitu úloh nad ich kvalitou, t.j. všetko sa snažia spraviť, ale veľakrát úloha nie je až taká dobrá, ako by ju kúzelník vedel spraviť, keby nehrotil počas roku (typ R). Na druhej strane sa nájdu aj kúzelníci a čarodejnice, ktorí aj napriek vysokým počtom úloh sú schopní podávať aj po kvalitatívnej stránke nadpriemerné výkony (typ Kb). Tieto typy bodohrotičov okrem iného súvisia aj s osobnosťou. Priblížime si bližšie osobnostné vlastnosti jednotlivých typov. Ako prvý typ A sú kúzelníci, ktorí sú po prázdninách oddýchnutí, plní nadšenia a tešia sa na začiatok školy. Majú veľké plány a aj vysoké ciele. Častokrát môžeme vidieť, či už pri diskusiach vo vlastnej fakulte alebo na verejných školských priestranstvách, ako si plánujú zapísať veľké počty predmetov. Tento druh bodohrotiča je súťaživý, zameraný na výkon, veľmi ľahko sa nadchne pre vec. Na druhú stranu, táto aktivizácia organizmu vie rovnako rýchlo opadnúť. V podstate u nich platí to, že tak ako sa rýchlo nadchnú pre vec, tak rýchlo aj to nadšenie opadne, keď daný kúzelník narazí na problémy a záťaž, ktorá sa s bodohrotičstvom spája. Pre túto osobnosť je bežnou stratégiou útek, keď prežíva stres. Pri type B hlavnou osobnostnou vlastnosťou je najmä väčšia záťažová tolerancia. Muklovskí odborníci zistili, že osoby,ktoré sú odolné proti stresu, majú typické niektoré osobnostné rysy. Konkrétne tieto osoby majú jednoznačne určené ich hodnotové systémy. Sú si vedomí vlastných schopností, taktiež sa u nich vyskytuje vysoká miera kontroly vlastného správania. Najvýraznejším rysom u nich je hodnotenie nepriaznivých životných udalostí ako výzvu k meraniu vlastných síl. Kartlová poukázala na to, že tieto poznatky platia u nečarodejníkov rovnako ako u kúzelníkov. A ak sa pozrieme na typ R a Kb, tak pri Kb sa prejavuje vysoká potreba, aj napriek časovému tlaku, odovzdavať kvalitné práce. To ukazuje na vysokú precíznosť a vytrvalosť, keďže to pri veľkom počte úloh, nie je vždy jednoduché. Zároveň u Kb typu je dôraz na dobrý časový manažment, čo svedčí o organizačných schopnostiach bodohrotiča. Pri type R sa môže javiť určitá povrchnosť, pri odovzdávaní prác. Čo už záleží od konkrétneho jedinca, či ide o povahový rys a odovzdáva všetky svoje práce nekvalitné alebo ide o dôsledok časového stresu a celkového tlaku, ktorý sa na neho pri hrotení vytvára. Osobnosť bodohrotiča a stres nie je jediná vec, ktorá ho pri zbieraní bodov ovpyvňuje. Záleží aj na jeho motivácii.

2.2 Výkonová motivácia a stres

    Motiváciu chápeme ako súhrn hybných momentov v osobnosti a v činnosti, čiže ide o súhrn toho, čo kúzelníka nabáda k tomu, aby niečo robil, prípadne mu v tom zabraňuje. Najvýznamnejším zdrojom motivácie sú potreby. Problém vzťahu výkonnosti a stresu úzko súvisi s motiváciou. McClelland, ktorý sa zaoberal potrebou dosiahnúť maximalný výkon a potreby mať dokonalé prevedenie úlohy, zistil, že ľudia, ktorí pociťujú túto potrebu majú nasledujúce charakteristiky :

- požiadavok získavať rýchlu a presnú spätnú väzbu, týkajúcu sa výsledku ich činnosti (ohodnotenie učiteľom)

- pocit vnútorného uspokojenia prácou, ktorá musí byť perfektná.

   Konkrétne spätná väzba podľa McClellanda pomáha pôsobiť ako prevencia pred negatívnymi účinkami stresu na zdraví kúzelníka. Výkonová motivácia je jednou z typických oblastí konkrétneho prejavu sociálneho a psychického potenciálu ľudí. Atribúty, ktoré vedia výrazne ovplyvniť motiváciu študenta – bodohrotiča:

• Inštrumentalita
  • študent je motivovaný k práci, ak sú odmeny a tresty prepojené s ich výkonom
• Potreby
  • neuspokojené potreby vytvárajú napätie a nerovnováhu, preto je dobré pri nastolení rovnováhy, aby študent mal jasný a rozponateľný cieľ, ktorý uspokojí danú potrebu a bodohrotič si vyberie spôsob správania, ktorý povedie k dosiahnutiu zmieneného cieľa (len neuspokojené potreby motivujú)
• Expektačný kontext
  • motivácia je pravdepodobná len vtedy, keď:
    • existuje jasne vnímané a použiteľné spojenie medzi výkonom a výsledkom (tabuľka bodovania a poradie, kde každý vidí počet bodov, ktoré má)
    • výsledok je považovaný za nástroj uspokojovania potrieb
• Ciele
• motivácia a výkon sa zlepšuje, ak kúzelníci majú konkrétne a špecifické ciele, ciele musia byť náročné, ale zároveň prijateľné a študentom sa musí dať spätná väzba týkajúca sa výkonu.
• Spravodlivosť
  • Kúzelníci, ale aj nečarodejníci sú motivovanejší, keď sa s nimi zaobchádza slušne a spravodlivo a sú demotivovaní, keď sa s nimi zachádza nespravodlivo.

    Celkovo výkon študenta, bodohrotiča, závisí od jeho vnútornej hnacej sily, ako silno vníma potrebu vyhrať a nakoľko ho táto potreba motivuje. Okrem toho musí mať špecifické ciele, ktoré sú čiastkové a ich splnením sa približuje k hlavnému cieľu – ocenenie Snaživec roka. Ďalším dôležitým faktorom je aj to, ako na neho vplýva časový stres a či to výrazne ovplyvňuje jeho výkon alebo nie. Vystáva nám tu výskumná otázka pre výskum v kúzelnickej psychológii, o tom ako druhy osobností a  osobnostných vlastností vplývajú na výkon, pri ktorom sa vyskytuje časový stres. Na ňu žiaľ ešte odpoveď nemáme. Čo sa týka doterajších informácií, tak sme poukázali na negatívne účinky stresu u bodohrotičov. Ale je dôležité spomenuť, že na našej škole funguje aj určitá možnosť prevencie voči stresu, ktorá sa dá aplikovať pri časovom strese počas školského roka.

    Celkovo systém školy je efektívny, pretože je na báze dobrovoľnosti. To je napríklad účinná prevencia pre bodohrotičov, ktorí už majú pocit, že to nezvládajú. Majú možnosť si zredukovať počet predmetov alebo je tu aj možnosť, že ďalší školský rok v danom tempe nebudú pokračovať a vyberú si toľko predmetov, aby to pre nich nebolo zaťažujúce. Čo oproti systému nečarodejníckych škol, kde musia žiaci študovať všetky dáva veľkú výhodu pri boji so stresom.

Záver

    Aj vďaka tejto práci som si uvedomila, že je dôležité edukovať našu kúzelnickú spoločnosť, aby vedela využivať psychologické poznatky v bežnom živote. V tomto oproti nečarodejnickej spoločnosti zaostávame. Daná práca mi poukázala na oblasti, ktoré by bolo vhodné do budúcnosti preskúmať. A to konkrétne to, že by bolo vhodné podrobnejšie skúmať záťaž, ktorú deti v rámci kúzelníckej školy môžu pociťovať. Rovnako dôležité by bolo preskúmať oblasť mágie a záťaže u jednotlivca, či existuje určitá spojitosť medzi nimi. Či mágia dokáže vplývať aj ako pozitívna stratégia na zvládanie stresu alebo to nehrá žiadnu rolu. A ako som už spomínala je dôležité vedieť o psychologických aspektoch, ktoré sa okolo nás dejú a ako to môže korelovať s našou mágiou, pretože v tom sa líšime od nečarodejnického sveta a ich poznatkov.

Bibliografia

Hartl, P. & Hartlová,H. (2000). Psychologický slovník. Praha: Portál.

Kartlová, S. (2011). Porovnanie psychologických teórii muklovských odborníkov na kúzelnickú populáciu. Londýn: Magic in science.

Mareš, J. (2007). Psychologie pro učitele. Praha: Portál.

McClelland, D.C. (1987). Human motivation. CUP Archive.

S pozdravom

Cassandra Aurora Nott