Magická poezie

* * *

Raz dávno sa jeden obrovský drahokam ukrývajúci všetku mágiu roztrieštil na nekonečné množstvo maličkých kúsočkov. Tie sa rozleteli všade okolo sveta, aby ho naplnili kúzlom. I napriek snahe všetky tieto úlomky zozbierať sa to nikdy nikomu nepodarilo. Malinké kúsky zostávajú tam, kam ich náraz pri roztrieštení zavial. A tak do každého kúska nášho bytia mohla preniknúť aspoň štipka mágie... 

* * *

Poézia

krehká, nepolapiteľná

čaruje, usmieva, desí

dotykom slov otvára dušu

básňou

* * *

"Čo je to mágia?" spýta sa dievča a pohľad uprie pred seba na kúzelníka v tmavom habite. 

Mladý mág si starostlivo poupraví klobúk a po chvíľke premýšľania odvetí: "Mágia je umenie... umenie predvádzať na pohľad podivuhodné úkazy, ktoré sú v skutočnosti prirodzené, iba vyžadujú veľkú zručnosť." Vzápätí šikovným pohybom ruky zhmotní pred sebou ružu z papiera a podá jej ju.

Ona začudovane no s úsmevom zdvihne obočie, a po chvíli váhania si ružu vezme. Privonia k nej, ale nič necíti.

"Všetko okolo nás je mágia...," pokračuje kúzelník, "mágia, či kúzla sú ukryté všade a je len na každom z nás, či ich dokážeme odhaliť."

"A naučíš ma kúzliť?" spýta sa dievča s nádejou v hlase.

Chlapec neodpovie, ale odkráča k polici na konci komnaty kde skúmavo niečo hľadá. "Mágiu môžeš nájsť i v knihách. Každé slovo je naplnené kúzlom, ktoré ťa prevedie ako brána do iných svetov," objasní a podá jej výtlačok, na ktorom stojí názov "Magická poézia". "Prvý krok k pochopeniu základov mágie... je dôležité snažiť sa nachádzať mágiu v každom všednom dni," usmeje sa.

Dievča položí papierovú ružu vedľa seba a opatrne vezme knihu do rúk. Váhavo ju otvorí. Čosi ju potiahne za rukáv a ona sa ocitne priamo vo vnútri:

Nezabúdaj,

bez mágie horknú ľudské príbehy,

strácajú dotyk nehy,

mizne úsmev

chýbajú slová...

utopené

vo všednej každodennosti.

Nezabúdaj,

oživiť verše kvapkou mágie,

nech nevyhasne ale rozkvitá,

vždy sa objaví,

ten kto ich objíme...

...a komu kúzlo ich krása znesie...

Pri snahe o bližšie pochopenie termínu „mágia“ z hľadiska prísnejšieho logického uchopenia môžeme vychádzať z definície, že sa jedná o abstraktný systém, ktorého účelom je umožniť človeku ovládať svet prírody, vrátane predmetov, udalostí, ľudí a psychologických javov. Toto ovládanie sa zároveň vykonáva pomocou paranormálnych, tajomných alebo nadprirodzených prostriedkov.

Mágia

krásna, nebezpečná

lieči, spieva, láme

premení všetko čo chceš

kúzlom

Presne definovať mágiu je však pomerne náročné a môžeme dokonca tvrdiť, že takmer nemožné. Táto skutočnosť vychádza najmä z jej abstraktnosti. Z vyššie uvedenej definície tak v jednoduchosti vyplýva, že mágia môže byť skrytá kdekoľvek a v čomkoľvek. Preto všetko môže byť mágia a všetko môže byť magické v závislosti od uhla pohľadu. Je možné skonštatovať, že to aké nástroje v konečnom dôsledku použijeme na prebudenie mágie a ovládanie jednotlivých javov, predmetov, udalostí... atď., je na každom z nás. Rovnako individuálne je i posúdenie aké prostriedky sú dostatočne tajomné, nadprirodzené či paranormálne, aby mohli byť považované za magické. Z toho vyplýva, že dôležitý je predovšetkým výsledok a/alebo pocit, ktorý mágia v nás vyvolá. Je tak potrebné zdôrazniť, že mágia, magickosť alebo hodnotenie čo je magické môže byť vysoko subjektívne. V našom prípade je prostriedkom vytvárajúcim mágiu slovo.

Slovo či zoskupenie slov je možné považovať za systém dostatočne abstraktný na to, aby dokázal podnietiť, vyvolať či odhaliť mágiu. Na odkrytie mágie v tejto práci využívame slová vo forme poézie, hoci jednotlivých foriem je nepochybne viac. Takýto nástroj na odhalenie mágie sa nazýva magická poézia.

Pokiaľ by sme sa zamerali na vznik mágie doslovne, jej pôsobenie/zrodenie by sme mohli popísať nasledovne:

Povznesie Tmu iskrička Svetla,

 ruka ich dovedna spojí

oheň a ľad ihneď sa vznietia,

- divadlo v nádhernom kroji.

Tu Tma je odetá do fraku

kým Svetlo nepozná pády

tancujú v melódii zázraku

keď lámu sa protiklady.

Kúzla vábia nás svojou vôňou

v spleti času všetko si plynie

Tma uvitá zo smutných tónov,

Svetlo zas večné, neuhynie.

Na moment všetko sa zasnie

každý deň - včera a zas

rozpráva šepky i hlasne

mágia...

- tá sila, čo žije v nás.

Kúsočky mágie sú tak roztrieštené po celom svete vrátane nás a pomocou poézie môžeme zozbierať aspoň určitú časť z nich. Podstata tkvie v umení premeniť prostredníctvom poézie bežné situácie a javy takým spôsobom, aby sme v nich mohli pocítiť niečo magické. Situácií kde môžeme využívať magickú poéziu na odhalenie mágie v bežnom dni je (takmer) nekonečné množstvo.

Zvyčajne však mágiu môžeme čerpať z dvoch svetov, ktoré sa prirodzene navzájom prelínajú:

° z vonkajšieho: všetko čo nás fyzicky obklopuje (príroda, mesto, škola...)

° z vnútorného: naše pocity (radosť, láska, smútok, strach...)

Jedným z najprirodzenejších miest kde môžeme prostredníctvom slov odhaliť skrytú mágiu je spomínaná príroda a všetko čo do nej patrí. Tá necháva vyniknúť mnohým javom, ktoré prostredníctvom slova ako nástroja pre mágiu môžeme vykúzliť. Práve príroda predstavuje nekonečnú inšpiráciu pomocou ktorej môžeme odhaliť mágiu v zdanlivo obyčajných každodenných situáciách. Časť úlomkov mágie tak môžeme odkryť prostredníctvom poézie haiku: 

Jemný lúč slnka

vykúka spod obláčka

siaha na okno

*

Letí si čajka

vdiaľ za horizont modrej

kamsi sa stráca...

*

Farbí sa lúka

kvetmi májových vôní

šup ich do vázy

*

Na prahu domu

drobučkými krôčikmi

hopká si vtáčik

Protiklady vyskytujúce sa v prírode, ktoré sú nutnosťou pre zachovanie harmónie a fungovania sveta v sebe ukrývajú čriepky mágie. Je možné ich vyjadriť v nasledujúcim nástrojom magickej poézie vo forme tzv. "diamantovej básne":

Luna

tichá, hanblivá

sníva, dumá, striebri

súmrak, noc, úsvit, ráno

zrkadlí, žiari, jasá

hlasné, odvážne

Slnce

Úlomky mágie je možné nájsť v cyklických prírodných javoch, ktoré sú pre nás tak prirodzené, že si ich už ani neuvedomujeme. A tak sa malý kúsoček mágie dostal aj dovnútra samotnej búrky:

Opona z mračien...

vo vzduchu cítiť náboj

zaiskrí

blízkosť momentov

vábi na dotyk

len kúsok od pohromy

chvejúce nebo...

po chrbte prebehne mráz

zastaví dych

ohnivým pohľadom plápolá

a už len čaká

kým

zotmelí ticho

a potom...

...spustí

pompézny koncert hromobití

burácanie

z oblohy potlesk padá

do náruče

v hlbokých stonoch

stíska

trhá

duní

hvízda

vzdychá

...kakofóniu melódie

v pohyboch vetra

vrýva sa

do tanca z oblakov

a náhle...

...tóny doznejú

utíchnu blesky hromy

pomaly

a zľahka

čerstvá vôňa sadá

stále spojení

hlboký výdych mizne

v kúzelnom opojení.

Kúsky mágie roztrúsené po prírode sa skrývajú skutočne kdekoľvek. Napríklad i v nočnom lese:

Les ticho spí v iskrách mesačného svitu

borovice chvejú sa v pomalom dychu

šepkajú historky tých starých pňov

príbehy vnárajú do našich snov.

Hľadám už dávno stratené stopy

kým bezo zmeny plynú si roky

nie všetko však je v našej moci

a tak les spí v hlbokej noci.

Mágiu môžeme nájsť zahalenú  i v obyčajnom ráne, ktoré má mnohokrát ten najväčší dopad na to, ako bude vyzerať náš deň:

Doznieva tma...

a o chvíľu precitne vo svitaní

vtáčí spev,

vezme na krídlach svetlo z hviezd

a odletí v jemnom hvízdaní...

Chladivá rosa

zdobí listy v nežnom pohladení

tancujem bosá,

držím chvíľku vo svojich dlaniach

kým precitnem v rannom zobúdzaní...

A magické môžu byť aj ročné obdobia, kde každé z nich v sebe nesie zopár čriepkov mágie:

Keď prechádzam sa slnkom

tak... láskavo a mäkko mi je

sťa v kolíske z hodvábu

čo zmyslom mojim láska

hudbou z kvetín blíži sa

a čarí

každý tón jemnou vôňou

jari...

Alebo sa inšpirovať a zozbierať úlomky mágie i zo samotných kvapiek dažďa (forma kaligramu - dáždnik):

Magické úlomky prenikli i do ľudskej mysle a ovplyvňujú psychiku a samotné prežívanie ľudských i kúzelníckych bytostí. Mágiu možno nájsť i v našich spomienkach:

Kráčam ulicou a míňam

hojdajúce vlákna čohosi

niektoré krátke, iné dlhé

a občas srdce mi poskočí.

Kráčam a oni si len tak plynú

pocítim radosť,

smútok aj vinu

a vlákna zalesknú sa na slnci...

Kráčam dlho, predlho

snáď celý deň

niečo je skutočné, ostatné sen

do vlákien motám sa čoraz viac...

Stojím a precitám horkasto krásne

v neviditeľnej spleti

ovitá sledujem

ako čas letí

vo vláknach pavučiny spomienok...

Čriepok mágie sa zakotúľal aj do nášho snívania:

A len tak lieta si hlavou v oblakoch

stavia si zo snov hory i mestá

krídlami fantázie odveje čas

nech sa už nič nezmení

hlbiny srdca harmóniou naplní

niet zábran, niet hraníc...

A len tak lieta si hlavou v oblakoch

z vrcholku dúhy ticho sa díva

na pompézne strechy vzdušných zámkov

odeté do šiat z hviezdnej vlny

kde i noc je v bledoružovej

a každý let jeden sen splní...

A tak keď smútok dotkne sa duše

postaví vzducholoď

a len tak...

lieta si hlavou v oblakoch

Úlomok mágie tiež môžeme nájsť v obyčajnom plynutí, ktoré prirodzene ovplyvňuje a ďalej formuje naše prežívanie:

Kráčam pustou krajinou

za kúpeľom z myšlienok

cestu poznám sťa svoju dlaň

zatvorím oči

pod nohami cítim zem

a počujem šum rieky...

...kameň po kameni

preteká

jeden sen za druhým

pomedzi prsty

a myšlienky plynú

ako voda...

Voda - v tomto prípade tá morská - zachytáva aj ďalšie magické kúsočky našej duše:

Nad hladinou tóny voňajú soľou

ktoré vzala som si k vode

spútané vlny v nich

túžia dotknúť sa skál

a pieseň na mojich perách

nikdy nezostarla

Nad hladinou slová voňajú soľou

ktoré v zrnkách piesku ukrývam

spútané city v nich

túžia vyplávať spod chalúh

a verše na moji perách čas nemení

sú s vlnobitím mora

v súznení...

Magické úlomky sa ocitajú vo fantázii a inšpirácii:

Na krídlach z rozprávok

odletím vdiaľ

do sveta z ružových odtieňov

kde voda sa sype

a dobro vo večnosť premení sa

Na krídlach z ideálov

odletím si vdiaľ

kde dúha z okna prevísa

a vodopád farieb

padá do mojich očí

Na krídlach z fantázie

odletím si vdiaľ

do zámkov z tekutej čokolády

kde voda je zo snov

a hory z cukrovej vaty

Na krídlach z mágie

odletíme spolu

len štipka chuti

a pevnú to vôľu

do sveta z ružových odtieňov...

Malú štipku mágie môžeme nájsť i v negatívnych pocitoch, napríklad osamelosti: